Na workshope ako prvá vystúpila zahraničná hostka Doc. PhDr. Dagmar Pichová, Ph.D., ktorá pôsobí na Katedre filozofie na Filozofickej fakulte MU v Brne. Následne vystúpila členka riešiteľského kolektívu Doc. Erika Lalíková, PhD., ktorá pôsobí na Katedre filozofie a dejín filozofie Filozofickej fakulty UK v Bratislave.
Prvý príspevok La Mettrieho naturalizmus, s ktorým vystúpila Doc. PhDr. Dagmar Pichová, Ph.D., sa zaoberal La Mettrieho naturalistickým pohľadom na človeka, sústreďujúc sa na to, aký má tento pohľad vplyv na jeho poňatie šťastia. Ako doc. Pichová poukázala, La Mettrie sa často považuje za radikálne zmýšľajúceho filozofa a venuje sa mu málo priestoru v rámci dejín filozofie. Jedným z hlavných dôvodov, ktorý docentka uviedla je, že La Mettrie aplikuje Descartov mechanistický pohľad na zvieratá aj na človeka, čo má zásadný vplyv na jeho poňatie šťastia. Zatiaľ čo väčšina osvietenských filozofov kládla dôraz na spoločenské poňatie šťastia, La Mettrie tvrdí, že šťastie je individuálne, a teda dostupné všetkým, t. j. môže ho dosiahnuť aj človek, ktorý škodí spoločnosti. Ako docentka Pichová poukázala, La Mettrie tak inklinuje k tzv. „organickému šťastiu“ – šťastie človeka závisí skôr od vnútorných než vonkajších príčin, ktoré sú utvárané organizmom a výchovou. Na záver prednášky docentka Pichová zdôraznila, že La Mettrie bol vplyvným osvietenským filozofom, ktorého myšlienky sú aktuálne aj v súčasnosti. Ako príklad uviedla jeho argumenty, ktoré poukazujú na úzke prepojenie medzi fyzickými a mentálnymi chorobami v medicíne alebo celý rad problémov a otázok, týkajúcich sa etiky zvierat.
Doc. Erika Laliková, PhD., vystúpila s druhým príspevkom Od literárnej k filozofickej interpretácii naturalizmu. Príspevok sa sústredil na reflexiu troch česko-slovenských filozofov – František Mareš, Gejza Vámoš a Albína Dratvová. Ako docentka Laliková poukázala, v česko-slovenskom prostredí sa reakcia na naturalizmus objavuje najprv v literárnej tvorbe (napr. v súvislosti s reakciami na tvorbu Emila Zolu) a až následne možno pozorovať prechod od reflexií v literárnej tvorbe k filozofickej. Docentka pritom zdôraznila, že viacerí česko-slovenskí filozofi kritizovali naturalizmus, poukazujúc na to, že táto pozícia má deterministický a niekedy až nihilistický pohľad na človeka. Jedným z hlavných dôvodov je ten, že väčšina filozofov v česko-slovenskom prostredí používala pojem naturalizmus synonymne s pojmom „pozitivizmus“, ktorý zdôrazňoval scientistický pohľad na človeka, ignorujúc tak jeho kultúrno-spoločenskú stránku. Napríklad, český fyziológ a filozof František Mareš tvrdil, že základná dogma naturalizmu, tzv. „psychofyzický paralelizmus“, celkom stlačil ľudskú osobnosť len na psycho-fyzický subjekt, ktorý nemá žiadne ciele a účely. Na záver príspevku docentka Laliková predstavila prírodovedkyňu a filozofku Albínu Dratvovú, ktorá kritizovala tzv. „naturfilozofiu“, snažiacu sa o symbiózu filozofie a prírodných vied, čím celkom brzdila vývoj oboch uvedených disciplín.
Oba uvedené príspevky vyvolali podnetnú diskusiu, pri ktorej sa ukázalo, že naturalizmus je mnohotvárny pojem, ktorý sa v rámci dejín filozofie neustále vyvíjal a menil. V rámci oboch príspevkov sa pritom niesla základná otázka: Aké dôsledky má naturalizmus pre antropologické a etické otázky, ktoré zohrávajú ústrednú rolu vo filozofii?
