Správa z konferencie

  18-09-2021

V dňoch 2. a 3. septembra 2021 sa v Bratislave na pôde Filozofickej fakulty Univerzity Komenského konala medzinárodná vedecká konferencia Naturalistický obraz sveta: výzvy a hranice. Konferencia bola organizovaná Katedrou filozofie a dejín filozofie a uskutočnila sa v rámci výskumného projektu APVV-18-0178 Naturalizmus ako univerzálny filozofický program. Na konferencii sa zúčastnili – okrem stálych členiek a členov riešiteľského tímu – aj viacerí zahraniční hostia.

Program konferencie bol orientovaný problémovo systematicky, pričom jej hlavný cieľ pozostával z troch kľúčových rovín: a) predostrieť komplexný a kritický pohľad na východiská a ciele naturalizmu, b) prispieť k analýze postupného prieniku naturalizujúcich prístupov do jednotlivých filozofických disciplín, c) zhodnotiť vnútorné limity týchto prístupov tam, kde narážajú na filozofické alebo metodologické problémy. Konferenčné príspevky sa tak primárne sústredili na kritické preskúmanie hlavných východísk a problémov naturalizmu, a to v rámci viacerých filozofických disciplín, vrátane metaetiky, epistemológie, sociálnej filozofie alebo filozofie mysle.

Úvodný deň konferencie otvorila zahraničná hostka Herlinde Pauer-Studer (Universität Wien, Viedeň) s príspevkom Naturalism versus Constructivism in Metaethics, v ktorom reflektovala možnosti spojenia naturalizmu Philippy Footovej a konštruktivizmu Christine Korsgaardovej. Nasledoval ju Adam Greif (Univerzita Komenského, Bratislava) s príspevkom Companions in Guilt: Ethics and Mathematics, ktorý bol venovaný možnostiam obhajoby etických tvrdení pomocou analógie s matematickými tvrdeniami. K naplneniu prvého dňa prispeli aj prednášajúci, ktorí sa sústredili na preskúmanie rôznych podôb naturalizmu: Emil Višňovský (Univerzita Komenského, Bratislava) predstavil základné východiská nereduktívneho naturalizmu v rovnomennom príspevku a Róbert Maco (Univerzita Komenského, Bratislava) kriticky reagoval na argumenty proti ontologickému naturalizmu v príspevku Problémy ontologického naturalizmu. Následne predstavil svoj príspevok Naturalizmus a modalita zahraničný hosť Filip Tvrdý (Univerzita Palackého, Olomouc), ktorý bol kritický voči modálnej logike a posibilizmu na základe toho, že nespĺňajú Popperovo kritérium falzifikovateľnosti. Prvý deň konferencie zakončili príspevky, ktoré boli zamerané na konkrétne naturalistické pozície: Ivan Buraj (Univerzita Komenského, Bratislava) vystúpil s reflexiou Politickej ekológie a jej nových výziev; Erika Lalíková (Univerzita Komenského, Bratislava) sa sústredila na Previazanosť literárnej a filozofickej interpretácie naturalizmu (v česko-slovenskom prostredí prvej polovice 20. storočia) a deň zakončila Katarína Sklutová (Univerzita Komenského, Bratislava) s príspevkom z oblasti súčasnej filozofie mysle Naturalistické tendencie v Dennettovej filozofii vedomia.

Druhý deň konferencie otvoril Michal Chabada (Univerzita Komenského, Bratislava) s príspevkom Morálne fakty v neoaristotelovskom etickom naturalizme, v ktorom zvažoval konzekvencie morálneho naturalizmu Philippy Footovej, čím tematicky nadviazal na prvý príspevok Herlinde Pauer-Studer. Zahraničná hostka Petra Chudárková (Univerzita Palackého, Olomouc) sa v príspevku Naturalizovaná etika: od deskripce k normativitě venovala naturalistickým možnostiam prechodu od opisov k predpisom a Martin Nuhlíček (Univerzita Komenského, Bratislava) v príspevku Normatívna dimenzia naturalistickej epistemológie komentoval pokus naturalizovať epistemológiu pomocou tézy, že epistemická racionalita je inštrumentálna. Konferencia bola zakončená sekciou vedenou v online režime, v ktorom vystúpili zahraniční hostia. Na etické diskusie nadviazal Roman Hloch (Ostravská univerzita, Ostrava), ktorý vystúpil s príspevkom Aristotelovo naturalistické měřítko etických hodnot. Následne predstavil svoj príspevok Existují kvália? A lze s nimi budovat etiku pro obecnou umělou inteligenci (AGI)? Antonín Dolák (Ostravská univerzita, Ostrava), ktorý reflektoval prepojenia medzi existenciou kválií, konzekvencializmom a vývojom všeobecnej umelej inteligencie. Konferenciu napokon zakončil Radim Bělohrad (Masarykova univerzita, Brno) s príspevkom Filozofie, apriorní poznání a naturalismus, ktorého súčasťou bola obhajoba filozofického non-kognitivizmu.

Všetky uvedené príspevky vyvolali množstvo podnetných a zaujímavých diskusií, pri ktorých sa neustále ukazovala potreba vyjasniť si otázku, nakoľko je naturalizmus dominantnou filozofickou pozíciou. Odpoveď závisela od toho, čo pod „naturalizmom“ jednotliví prednášajúci rozumeli, ako aj od toho, ktorou filozofickou disciplínou sa zaoberali. Väčšina príspevkov sa však zameriavala na také chápanie naturalizmu, ktorý vďaka úspechom prírodných vied redefinuje povahu filozofie per se. Zatiaľ čo niektorí prednášajúci zdôrazňovali dôležitosť naturalistického prístupu, a teda prírodných vied, iní zastávali umiernenejšie stanovisko, poukazujúc na jeho možné limity pri riešení tradičných filozofických problémov, akými sú napr. problém morálnych faktov v metaetike či problém vzťahu mysle a tela vo filozofii mysle. Na záver konferencie sa tak prednášajúci zhodli na tom, že do budúcnosti je potrebné bližšie preskúmať prienik rozdielnych naturalistických prístupov do konkrétnych filozofických disciplín.

Všetkým prednášajúcim aj organizátorom týmto zároveň patrí poďakovanie za príjemnú a odbornú atmosféru pri napredovaní v pochopení naturalistického obrazu sveta.

Adam Greif a Katarína Sklutová

odkazy