O projekte

Východiskom výskumu je kritické preskúmanie povahy takého naturalizmu, ktorý vďaka úspechom prírodných vied redefinuje kompetencie a autonómiu filozofie, prípadne humanitno-spoločenských vied. Pozornosť si zasluhujú aj umiernenejšie naturalistické pozície, ktoré pripúšťajú rovnocennejšiu spoluprácu s filozofiou a humanitnými vedami.

Hlavným cieľom výskumu je komplexná, kritická a metafilozofická analýza povahy a východísk naturalizmu, analýza jeho vzťahov k filozofii a jeho prenikania do filozofických disciplín. Súčasťou výskumu je vyhodnotenie dôsledkov vyplývajúcich z prijatia naturalistického prístupu pre chápanie filozofie a pre riešenie jej konkrétnych tém. Výsledkom výskumu bude osvetlenie celkovej dynamiky vzťahov medzi filozofiou a špeciálnymi vedami, ktoré vznikajú z aplikácie naturalistického prístupu k filozofii a v rámci nej.

Tematicky sa výskum zameriava na všeobecné vymedzenie jadra naturalizmu, presné a systematické rozlíšenie jeho hlavných typov, a na identifikovanie a zhodnotenie prínosov a hraníc naturalizácie širokej škály filozofických tém. Jeho neoddeliteľnou súčasťou je tiež zohľadnenie relevantných výsledkov špeciálnovedného výskumu, ako aj poskytnutie novej dejinnofilozofickej perspektívy na naturalizmus pomocou analýz jeho historických zdrojov a najvýznamnejších kritík.

Vo výskume vychádzame z predpokladov, podľa ktorých a) naturalizmus nepredstavuje jeden monolitický prúd, ale je diverzifikovaný podľa zamerania a intenzity, b) z metafilozofického aspektu naráža na svoje hranice vo výklade povahy filozofie, c) v rámci filozofických disciplín (epistemológia, filozofia mysle, etika, sociálna filozofia a filozofia matematiky) je úspešnosť naturalizácie špecificky limitovaná.

Na základe uvedených predpokladov formulujeme základnú hypotézu projektu takto:

Neexistuje jedna, všeobecne definovaná podoba naturalizmu. Prínosy a limity naturalizácie definovaných tém (povaha filozofie, myseľ, ľudská prirodzenosť, epistemické a morálne normy, logicko-matematické objekty) sú špecificky diferencované podľa jednotlivých tematických oblastí.

Parciálne ciele výskumného zámeru

Naznačený výskumný zámer pozostáva z niekoľkých parciálnych cieľov, ktoré sú dané rozličnými aktuálnymi otázkami vznikajúcimi v súvislosti s uvažovaním o naturalizme:

1. Systematicky preskúmať povahu naturalizmu a klasifikovať jeho podoby

   Naturalizmus sémanticky netvorí jednoliaty názorový smer, ale ide o pluralitu koncepcií a stratégií. Preto je potrebné vytvoriť typológiu rozličných chápaní a používania výrazu „naturalizmus“.

2. Rozpracovať pojmový aparát, ktorým sa vysvetlia spôsoby, akými naturalistický prístup redefinuje povahu filozofie

   Z metafilozofického hľadiska je naturalizmus výzvou pre znovupremyslenie povahy a relevantnosti filozofie a humanitných vied. Ak sa prírodné vedy a ich metodológia chápu ako ideál pre filozofiu, tak filozofia môže stratiť svoj tradičný status, alebo byť nahradená vedeckým skúmaním.

3. Kriticky preskúmať a vyhodnotiť prínosy a riziká naturalistického prístupu v rámci konkrétnych filozofických disciplín

   V oblasti metaetiky sa pod naturalizmom chápe názor, že morálne fakty sú identické s naturálnymi. Tento názor narúša tradičnú dichotómiu faktov a hodnôt a môže viesť k znovupremysleniu pojmu ľudskej prirodzenosti ako základu mravných noriem.

   Vo filozofii mysle sa na základe podnetov z biológie, lingvistiky, vedy o umelej inteligencii a kognitívnych vied naturalisticky nanovo interpretujú fenomény ako vedomie, sebauvedomenie či intencionalita.

   Bohaté zastúpenie majú naturalistické prístupy v epistemológii, kde presadzujú taký výskumný program, ktorý zohľadňuje výsledky empirického skúmania kognitívnych procesov, prípadne odporúča nahradiť ním tradičnú filozofickú epistemológiu.

   V rámci sociálnej filozofie vedie naturalistický pohľad k otvoreniu vzťahu medzi biológiou človeka a jeho sociálnym životom, o ktorých viac nemožno uvažovať separátne.

   Súčasťou výskumu je aj otázka relevantnosti naturalistického výkladu logického a matematického poznania a možnosti naturalizácie abstraktných objektov.

4. Interpretovať výsledky empirických vied, o ktoré sa opierajú pokusy o naturalizáciu tradičných filozofických tém.

5. Klasifikáciu súčasných naturalistických smerov podložiť analýzou jeho historických zdrojov a kritík.

Časový harmonogram výskumu

Práce na projektovom výskume sú rozvrhnuté do troch časových etáp riešenia:

1. júl 2019 – 31. október 2020: Obsahom prvej, prípravnej etapy je analytická práca s cieľom vysvetliť povahu naturalizmu, naturalizácie filozofie a jej konkrétnych tém. Výsledky dosiahnuté v tejto etape budú prezentované na projektovej konferencii v polovici riešenia projektu.

1. november 2020 – 31. október 2022: Centrálnu fázu výskumu predstavuje druhá etapa, ktorá obsahuje realizáciu viacdimenzionálneho a komplexného skúmania hlavnej témy, ako aj jej špecifických podôb v definovaných predmetných oblastiach.

1. november 2022 – 30. jún 2023: Tretia, záverečná etapa má za cieľ vyhodnotiť a systematizovať parciálne výsledky z predošlých etáp. Jadro tejto etapy tvoria organizácia záverečnej projektovej konferencie a príprava záverečných publikácií z projektu.