Pojem prírody v matematickej fyzike

  10-12-2021

V piatok 17. 12. 2021 sa konal ďalší zo série plánovaných workshopov v rámci projektu APVV Naturalizmus ako univerzálny filozofický program. Workshop prebiehal formou online konferencie. Témou workshopu bol pojem prírody v matematickej fyzike a naturalistická filozofia fyziky. Na workshope vystúpil ako hosť prof. RNDr. Ladislav Kvasz, DSc., Dr. z Katedry matematiky a didaktiky matematiky Pedagogickej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe. Druhým prednášajúcim bol člen domáceho riešiteľského kolektívu Mgr. Róbert Maco, PhD., ktorý pôsobí na Katedre filozofie a dejín filozofie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

V úvode podujatia moderátor workshopu dr. Adam Greif predstavil obidvoch prednášajúcich prostredníctvom pripomenutia ich vybraných publikácií, ktoré úzko súvisia s témou workshopu. Potom stručne avizoval obsah a argumentačný postup oboch príspevkov podľa vopred zaslaných anotácií.

Ako prvý vystúpil prof. Ladislav Kvasz so svojou prednáškou s názvom „Chápanie prírody v matematickej fyzike“. Hlavným zámerom jeho prezentácie bolo ponúknuť explikáciu pojmu matematizácie prírody ako procesu, ktorý má tri fázy, pričom každá fáza sa skladá na jednej strane z určitej redukcie, ktorá umožňuje určitý aspekt skutočnosti nahradiť jeho matematickou reprezentáciou. Táto redukcia je síce určitým ochudobnením obrazu prírody, ale toto ochudobnenie je vynahradené určitým novým druhom syntézy, ktorú matematický jazyk prináša. Prvá fáza matematizácie spočíva podľa prof. Kvasza vo „fenomenálnej redukcii“, teda nahradení javov matematickými veličinami. Na ňu nadväzuje „relačná syntéza“, teda schopnosť jazyka vyjadriť omnoho viac druhov relácií. Druhá fáza prináša „ontologickú redukciu“, teda nahradenie telies opisom ich stavu. Zavedenie stavu umožňuje skladobnú syntézu. A tretia fáza je „kauzálna redukcia“, teda nahradenie príčin pôsobením síl. Jej dôsledkom je tzv. deduktívna syntéza, teda schopnosť jazyka z daného stavu deduktívne odvodiť stav v nasledujúcich okamihoch.

Následná rozsiahla diskusia k príspevku prof. Kvasza bola dôkazom, že prednáška bola obsahovo bohatá a stimulujúca pre ďalšie zamýšľanie sa nad nastolenou témou. Niektoré z nadhodených otázok smerovali k dovysvetleniu určitých technických termínov použitých v prezentácii prof. Kvasza (pojem epistemického kontaktu, pojem epistemickej osi, redukcie atď.). V odpovedi na ďalšiu z otázok sa prof. Kvasz pokúsil detailnejšie vysvetliť svoje kváziempiristické chápanie matematiky a pojem matematickej skúsenosti. Ako dôležitou sa ukázala aj otázka, či resp. ako možno identifikovať objekt ako jeden a ten istý, keď je podávaný cez prizmu odlišných teoretických reprezentácií.

Druhý príspevok predniesol dr. Róbert Maco pod názvom „Naturalizovaná filozofia fyziky (medzi matematikou a fyzikou)“. Východiskom jeho prednášky bolo pripomenutie kritického vyjadrenia významného teoretického fyzika Stevena Weinberga na adresu filozofie vedy z 90. rokov, v ktorom Weinberg predstavuje filozofiu (v ostrom kontraste s matematikou) ako prakticky irelevantnú pre aktuálny fyzikálny výskum, osobitne vo vzťahu k hľadaniu „finálnej teórie“. Veľká väčšina filozofov rezolútne odmietla Weinbergov pohľad, najmä s odôvodnením, že správne nerozumie úlohe filozofie. Na rozdiel od týchto negatívnych reakcií sa prednášajúci pokúšal ukázať, že prirýchle zavrhnutie Weinbergovho postrehu je na škodu úsilia o rozvinutie naturalizovanej (teoretickej) filozofie, ktorej naturalizovanosť podľa jeho chápania spočíva predovšetkým v tom, že je "imanentnou" filozofiou. Hlavné posolstvo prednášky bolo formulované vo forme výzvy, že fyzika a filozofia (fyziky) majú byť súčasťami jedného a toho istého procesu, v ktorom ide o hlavný cieľ lepšieho porozumenia tomu, ako funguje svet. Ako príklad filozoficky motivovaného a zároveň aj mimoriadne významného fyzikálneho prínosu dr. Maco podrobnejšie predstavil teoretickú predikciu tzv. Aharonovovho-Bohmovho javu, ktorý spojením elektromagnetizmu a kvantovej mechaniky prináša prekvapivé pozorovateľné efekty, ktoré si podľa autorov článku z roku 1959 vynucujú zásadné premyslenie fyzikálnej povahy určitých veličín.

Diskusia k prednáške sa sústreďovala na dva kľúčové body – na navrhovanú podobu vzťahu medzi filozofiou fyziky a fyzikou a na adekvátnosť konkrétneho príkladu prezentovaného v prednáške s ohľadom na hlavný zámer prednášky. Diskutujúci vo svojich otázkach a komentároch poukázali na niektoré problematické body predloženej koncepcie filozofie fyziky. Hlavnou námietkou voči predstave filozofie fyziky ako podieľajúcej sa na aktuálnom fyzikálnom výskume bolo pripomenutie vysokej technickej náročnosti súčasnej teoretickej a matematickej fyziky.

Záznam workshopu si môžete pozrieť tu:

odkazy