Pragmatistické a nereduktívne koncepcie naturalizmu

  29-07-2022

V štvrtok 26. 5. 2022 sa v rámci projektu APVV Naturalizmus ako univerzálny filozofický program konal už šiesty z plánovaných workshopov, a to vo forme online konferencie. Hlavnou témou workshopu boli nereduktívne koncepcie naturalizmu, ktoré sú prítomné v pragmatistickej filozofii. Ako prvý prednášajúci vystúpil zahraničný hosť dr. Paul Giladi z Metropolitan University v Manchestri. Následne predstavil svoj príspevok člen riešiteľského kolektívu prof. Emil Višňovský, ktorý pôsobí na Katedre filozofie a dejín filozofie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Napokon vystúpil so svojou kritickou reflexiou ďalší člen riešiteľského kolektívu dr. Róbert Maco, ktorý pôsobí na tom istom pracovisku.

V úvode workshopu prof. Emil Višňovský predstavil zahraničného hosťa dr. Paula Giladiho, a to tak prostredníctvom jeho filozofického zamerania, ako aj prostredníctvom vybraných publikácií, ktoré priamo súvisia s témou workshopu.

Ako prvý vystúpil dr. Paul Giladi s príspevkom Pragmatistické koncepcie naturalizmu. Ako už názov napovedá, hlavným zámerom príspevku bolo poskytnúť prehľad rôznych koncepcií filozofického naturalizmu z hľadiska pragmatistickej tradície – od jej klasického obdobia (Ch. S. Pierce, W. James, J. Dewey) až po súčasné obdobie tzv. „Nového pragmatizmu“ (H. Price, D. Macarthur, J. Stout). Na základe uvedeného prehľadu sa Giladi snažil poukázať na to, že pragmatisti – od W. Jamesa až po H. Pricea – boli predstaviteľmi, resp. inklinovali k tzv. „nereduktívnemu“ alebo „liberálnemu“ naturalizmu. Nereduktívni naturalisti pritom kritizujú tzv. „reduktívny“ alebo „vedecký“ naturalizmus, ktorý považuje obraz sveta, ktorý poskytujú prírodné vedy, za jediný správny. Naopak, ako Giladi v prezentácii viackrát zdôraznil, väčšina súčasných pragmatisticky orientovaných filozofov sa snaží pozrieť na svet a miesto človeka v ňom nielen z vedeckej, ale predovšetkým z normatívnej, kultúrno-teoretickej perspektívy, napr. skúmajú politické a etické implikácie naturalizmu. Na záver Giladi uvažoval o tom, že ak sa vrátime k diskurzu o naturalizme, ktorý bol prítomný v pragmatistickej filozofii pred 40. rokmi 20. storočia, môžeme ho považovať za východisko pre novú kritickú reflexiu naturalizmu z normatívnej, kultúrno-teoretickej perspektívy.

Prof. Emil Višňovský priamo nadviazal na dr. Giladiho s príspevkom Nereduktívne koncepcie naturalizmu, v ktorom bližšie preskúmal hlavné charakteristiky nereduktívneho naturalizmu, ktorý je prítomný v pragmatistickej filozofii. Podľa Višňovského je jednou z hlavných vlastností nereduktívneho naturalizmu prekonávanie tradičných filozofických antinómií medzi prírodným a kultúrnym, mentálnym a fyzickým, subjektívnym a objektívnym atď. Z tohto dôvodu poukázal Višňovský v príspevku na to, že je dôležité hovoriť o nereduktívnom naturalizme ako o „globálnom“, ktorý je platný pre všetky javy a oblasti, vrátane filozofie prírody, filozofie kultúry, filozofie mysle, etiky a pod. To je v priamom protiklade s už spomenutým reduktívnym naturalizmom, ktorý redukuje všetky javy a oblasti na ontológiu prírodných vied. Naopak, Višňovský v príspevku zdôraznil, že ontológia všetkých týchto oblastí nie je redukovateľná na jednu alebo druhú oblasť, t. j. je pluralistická. Napríklad niekto môže byť naturalistom v oblasti etiky bez toho, aby redukoval morálne či normatívne pojmy na pojmy prírodných vied. Vychádzajúc z tohto predpokladu uvažoval prof. Višňovský o nahradení pojmu „nereduktívny naturalizmus“ pojmom „pluralistický naturalizmus“.

Posledným prednášajúcim bol dr. Róbert Maco, ktorý vystúpil so svojou kritickou reflexiou vyššie uvedených príspevkov pod názvom Kritické poznámky k pragmatistickej a neredukcionistickej koncepcii naturalizmu. V tejto reflexii sa sústredil na vzťah medzi nereduktívnym naturalizmom a inými formami naturalizmu – konkrétne reduktívneho naturalizmu a supernaturalizmu. Podľa Maca je jednou z problematických vlastností nereduktívneho naturalizmu jeho „prílišná otvorenosť“ alebo „liberálnosť“ – na jednej strane síce nereduktívni naturalisti odmietajú supernaturálne fenomény (napr. karteziánske duše), na strane druhej sa však snažia zachovať autonómnosť mentálnych fenoménov (napr. vedomie, intencionalita) či normatívnych fenoménov (napr. pravidlá, inštitúcie), ktoré reduktívni naturalisti vysvetľujú z hľadiska fenoménov prírodných vied. Takáto prílišná otvorenosť môže viesť k tomu, že sa za „naturalistov“ bude považovať takmer každý filozof, vrátane tých, ktorí inklinujú skôr k nenaturalistickým alebo supernaturalistickým pozíciám. Na druhej strane, ako sa v diskusii ukázalo, ani v súčasnosti nemáme naturalistické vysvetlenie niektorých mentálnych či normatívnych fenoménov, ktorých dôležitosť zdôrazňujú nereduktívni naturalisti.

Živá a podnetná diskusia ukázala, že nereduktívny naturalizmus sa ukazuje byť jednou z atraktívnych pozícií v súčasných filozofických diskusiách. To, ako máme presne definovať nereduktívny naturalizmus je však stále nevyjasnenou otázkou, čo otvára priestor pre ďalšie filozofické skúmanie.

Katarína Sklutová


odkazy