Naturalizmus vo filozofii mysle a vedomia

  10-12-2021

V rámci výskumného projektu APVV-18-0178, ktorého nositeľom a riešiteľom je Katedra filozofie a dejín filozofie sa 3. 12. 2021 konal ďalší pracovný workshop na tému “Naturalizmus vo filozofii mysle a vedomia”. Online stretnutie otvoril a moderoval prof. Emil Višňovský, ktorý vo svojom úvodnom slove priblížil problematiku v tejto oblasti filozofie, ktorá tradične bola pod vplyvom karteziánskeho dualizmu a takisto jedným zo zdrojov anti-naturalizmu. V súčasnosti sa však rozvíjajú nové teórie, napr. “Neuro-pragmatizmus”, ktoré významne prispievajú k “naturalizácii” mysle a vedomia. Takouto teóriou je aj “iluzionizmus”, ktorý vo svojom príspevku predstavila Mgr. Katarína Sklutová z Katedry filozofie a dejín filozofie.

Iluzionizmus, ako jednu z teoretických pozícií v súčasnej filozofii vedomia, sformuloval Keith Frankish vo svojom článku Illusionism as a Theory of Consciousness (2016). Táto pozícia však nie je nová, a medzi jej dlhodobých zástancov patrí napríklad Daniel Dennett. Iluzionisti vychádzajú z predpokladu, že „fenomenálny charakter“ (fenomenálne vlastnosti, kvália) vedomej skúsenosti je ilúziou, ktorá vznikla ako artefakt obmedzení introspekcie. Iluzionizmus tak nahrádza „ťažký problém vedomia“ tzv. „problémom ilúzie“ – problém vysvetlenia toho, prečo sa zdá, že skúsenosti majú fenomenálne vlastnosti. Vzhľadom na to, že iluzionizmus odmieta fenomenalitu vedomia, väčšina filozofov mysle označila túto pozíciu za radikálnu a eliminatívnu. Ich kritika voči iluzionizmu však do veľkej miery vyplýva z toho, že považujú fenomenálny charakter za hlavné explanandum vedomia – vedomí sme, ak je tu niečo také, „aké je to“ pre niekoho niečo zakúšať z jeho subjektívnej perspektívy. Iluzionisti síce odmietajú takéto chápanie vedomia, to však neznamená, že odmietajú vedomie per se. Práve naopak, iluzionizmus je naturalistickou pozíciou, ktorá považuje vedomie za prírodný fenomén, ktorý môžeme vysvetliť na základe prebiehajúceho výskumu v kognitívnych vedách a neurovedách. A ak z toho vyplýva, že budeme musieť odmietnuť tie vlastnosti (fenomenálny charakter, kvália) vedomia, ktoré sa takémuto výskumu vyhýbajú, tak to vo svetle našej naturalistickej teórie urobíme. Ako iluzionisti tvrdia: vedomie nemusí byť tým, čím sa zdá byť.

Obidva príspevky vyvolali živú diskusiu a polemiku, v ktorej centre boli otázky ľudskej subjektivity, introspekcie a tzv. Problém kválií. Workshop poskytol viacero podnetov na ďalšiu prácu v rámci projektu a preukázal jeho aktuálne napojenie na hlavné trendy súčasnej svetovej filozofie v tejto oblasti. Obrazový záznam z workshopu bude publikovaný na stránke Katedry filozofie a dejín filozofie.

Záznam workshopu si môžete pozrieť tu:

Autorom textu je prof. Emil Višňovský a pôvodne bol publikovaný na stránkch Univerzity Komenského.

odkazy