V utorok 8. 12. 2020 sa konal už tretí zo série plánovaných workshopov v rámci projektu APVV Naturalizmus ako univerzálny filozofický program, tentokrát formou online konferencie. Témou workshopu bola konfrontácia naturalistických a konštruktivistických prístupov ku skúmaniu ľudskej prirodzenosti z perspektívy pohlavia/rodu. Na workshope vystúpil ako zahraničný hosť Doc. Petr Dvořák, PhD., ktorý pôsobí na Cyrilometodskej teologickej fakulte Univerzity Palackého v Olomouci a vo Filozofickom ústave Akadémie vied Českej republiky. Domáci riešiteľský kolektív reprezentovala Doc. PhDr. Mariana Szapuová, PhD., ktorá pôsobí na Katedre filozofie a dejín filozofie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a v Centre rodových štúdií.
Doc. Szapuová sa vo svojej prezentácii venovala problematike používania pojmu „rod“ vo feministickej filozofii. Z historickej perspektívy poukázala na inšpiračné zdroje odlíšenia „pohlavia“ a „rodu“ v diele kultúrnej antropologičky Margaret Mead Pohlavie a temperament v troch primitívnych spoločnostiach (1935) a v práci profesora psychiatrie a psychoanalytika Roberta Stollera Sex and Gender : On Development of Masculinity and Feminity (1968), ako aj na predznamenanie tohto rozlíšenia v slávnom výroku Simone de Beauvoir „ženou sa nik nenarodí: stáva sa ňou“. Zdôraznila tiež mnohovrstevnatosť samotného pojmu „rod“ a rozoznávanie jeho troch aspektov v koncepcii Sandry Harding – rodového symbolizmu, rodovej štruktúry spoločnosti a individuálneho rodu. Ako príklady uplatnenia rodu ako analytickej kategórie vo filozofii uviedla feministickú epistemológiu či feministické skúmanie dejín filozofie. Na pozadí sociálneho konštruktivizmu v sociológii (P. Berger, T. Luckmann: Sociálna konštrukcia reality (1966/1999)) objasnila chápanie rodu ako sociálneho konštruktu. V závere spomenula niektoré kritiky konceptu rodu v rámci feministickej filozofie.
Doc. Dvořák sa vo svojom príspevku zameral na kritiku konštruktivistických prístupov k rodu (genderu). V úvode rozlíšil dvojaké chápanie genderu – ako spoločenskej roly a ako genderovej identity (resp. ako subjektívneho prežívania vlastnej genderovej identity), pričom uviedol, že v minulosti prevažovalo prvé chápanie, zatiaľ čo v súčasnosti sa pojem „gender“ často používa skôr v druhom význame. Na konkrétnych príkladoch ilustroval niektoré argumentačné chyby vo feministickom diskurze, a to argumentáciu ad hominem a odvodzovanie zo záveru (inference from the conclusion), kedy je vopred dané stanovisko, ktoré chceme obhájiť a následne sa hľadá vhodná teória, ktorá toto stanovisko zdôvodní. Tým chcel poukázať aj na sociálne tlaky, ktoré diskurz o spoločenskej resp. biologickej podmienenosti rodu ovplyvňujú. Následne uviedol výsledky niekoľkých vedeckých štúdií, ktorých výsledky podporujú jeho tézu o biologickej zakotvenosti genderu. V závere argumentoval proti názorom feministickej filozofky Judith Butler (Bodies That Matter (1993)), najmä proti jej chápaniu rodu ako výsledku performatívnych rečových aktov.
Prezentácie podnietili živú diskusiu, aj na základe rozdielnosti filozofických pozícii oboch prednášajúcich. Diskusia bola zameraná na otázky týkajúce sa biologickej podmienenosti rodových rolí, na precizovanie ústredných pojmov a objasnenie teoretických pozícií. Témou debaty boli aj niektoré otázky metodológie vedeckých výskumov, viacerí diskutujúci zdôraznili rozdiel medzi zaznamenaním korelácie dvoch charakteristík a dôkazom kauzality medzi nimi.
